Created with flickr slideshow.

"VY'APAVÊ MOKÔIVE ÑANDE SÝPE"



CHE SYMI PORÂ
Ñe'ẽpoty ha pumbasy: Mauricio Cardozo Ocampo
Rohechaga'u che symi porã

ha ku mombyry chehegui reime,

reikuaanga'u py'a tarova

nachemongevéiva ymaite guive.

Ñemokunu'ũ hyakuãmbavoíva

roheja guive chemotyre'ỹ,

hi'ã chepepo, aveve aha,

nde ypýpe aguejy, roñandu che sy.


Arekóva iñongatuhápe

amo che ánga ruguápe

che sy ne mborayhumi,

avave noĝuahẽi hendápe

ha pe kuarahy ratáicha

ohesapéva ha omimbi.


Aromandu'á ne marangatu

mombyry guive che symi porã,

mbombe'upyrãmanteko ajuhu,

nde rekovekue ysyry sakã.

Kuña Paraguái nde rekopete

nde ndereikuaái yuhéi, kane'õ,

nde sýgui reru Residenta-kue

ha che ne memby péina amono'õ.








HA…CHE RETÂ PARAGUAY

Ha... che retâ Paraguay
Peichaitépa neporâ

Remimbi, rejajaipa

Ha anga ku nandepo’ái,

Mamove ndojehechái

Mokôi upe ndeichagua

Ha ikatúpokuva’erâ

Repu’â che Paraguay.


Hi’âitéma rehecha

Repo rejetyvyro,

Ha upévo tove toso

Hasy peve pe ne sâ

Yvágare repu’â

Ko’ýte ejepytaso,

Ha ore, pe ore corasô

Tove taipiro’ypa.


Mayma ne membytee

Hi’âma ropytu’u,

Topami pe jepoyhu,

Ñorairô ha pokarê.

Ha’evémante oreave

Tesaýpe rejahu

Hi’âma ore porayhu

Ipoty ha oñeñopê.


Ha… che retâ Paraguay

Piko peichanteva’erâ,

Ne memby nde rayhuva

Nderehe ndaorepo’ái

Epóna ha esapukái

Emondoho pe ne sâ

Topami teko asyeta,

Ha… che retâ Paraguay.


Letra: Teodoro S. Mongelós

Música: Emilio Bigi

Ñe'ẽ ñembo vy'a haĝua mba'e rasykue - Dichos para amenizar un problema

Oĩma hykuerãme, mandi'óicha
Ya está en su caldo, como la mandioca

Ndokýiramoko ndotykýi, he'i hóga soropáva
Si no llueve no gotea, dice quien tiene la casa maltrecha.

Ñe'ẽngáicha, tape rupíntema ñamohenda va'erã
Como un dicho, ya por el camino hemos de encontrarle un lugar

Hague'ỹramo ñambohaguéne, ha haguéramo jahague'óne
Si está pelado le pondremos pelos, y si tiene pelos lo pelamos

Marave ndoikói, jareko kuaa guive mokõi
Nada importa, si sabemos tener dos

So'o vaíko ñamomyatyrõ porãnte va'erã
La carne fea sólo tenemos que adobar bien

Ndaipóri ivaíva, nañama'ẽirõ ojuehe
No hay nada feo, si no nos miramos uno a otro Expresión de optimismo.

Ndaipýi ha naiñakãi, mbarakaja purahéicha
No tiene pies ni cabeza, como el canto del gato

Kuña ha kure oiko porãhápe ndovy'ái
La mujer y el cerdo no están contentos donde están bien.

Nde rovasyve tape yképe okakávagui
Tienes la cara más triste de quien caga a la vera del camino

Ajereparei, jagua katupyrýicha
Doy vueltas y vueltas, como un perro fiel

Ñe'ẽnga rory ojoapy vaíva - Locuciones graciosas inconexas

Ñe'enga orekóva mokõi ñe'ẽjoapy, ojoapýva ojuehe upe ñe'ẽ "he'i" rupi. Ko'ã ñe'enga ndoguerekói ñe'ẽmondo, ko'ãva oje'e pukami haĝuánte, ha'ekuévo ñe'ẽ ñembosaráinte voi.
Expresiones populares que constan de dos frases, unidas por el vocablo "dice". Estas frases no tienen mensaje alguno, con ellas sólo se pretende ser gracioso, al ser más bien juegos de palabras.
Algunas de ellas son:
- Hembére, he'i kavara
- Tapeho peho mandi peẽ, he'i ikasõ revi soróva
- Ko'ápe javy'ave, he'i ova ramóva
- Sapyainte guara he'i imena sayjuva
- Nderehénte aime, he'i jatevu

Ñe’ẽnga

Ñe’ẽnga: ohechauka ipype mba’ekuaa oporombo’éva térã omombe'u ojejapova’erã térã oje'éva oñeporombopuka haĝua.
Los ñe'enga forman parte de la cultura guaraní. Son frases que se transpasan de boca en boca, o que se inventan según la situación, la mayoría de las veces con fines graciosos, pero otras veces son proverbios o refranes.

- Kóva ndaha’éi che "rama" he’i ka’i oñasãingóramo "cable" rehe.
- Kuarahy ha pirapire rehe ndaipóri yvypóra omaña aréva.
- Nde, mitã nambi resakã, mboriahu "tortilla".
- Areguare he’i kaguare.
- Haku mbeguakatu he’i, ñemihápe guari omboy’úva.
- Ndaikuaavéima oikóva, he’i "vuelto" ho’upáva’ekue.

Ñe'ẽ ñembo vy'a haĝua mba'e rasykue -Dichos para amenizar un problema.
- Marave ndoikói, jareko kuaa guive mokõi
- Ndaipýi ha naiñakãi, mbarakaja purahéicha
- Oiko va'erã oikopáma, he'i ikérape hye va'ekue

Pukarã (Chiste)

Pukarã: umi ñe’ẽ iñambuéva he’isévape ha upévare ñanembopuka vy’a atýpe.

Oĝuahẽ oúvo karai Lopo ha Kachíkepe oporandu:
─ Mba’éichapa Kachíke.
─ Iporã. Ombohovái.
─ Akañy ajúvo, emombe’umína chéve, moõ gotyopa oho ko tape. Oporandu karai Lopo.
─ Mamove. Ombohovái Kachíke.
─ Mba’éichapiko. Oporandujey karai Lopo.
─ Nderehecháipiko, aréma aime ápe. Tápe ndoku’éi. Kachíke iñe’ẽpaha.

Káso

Káso: peteĩ mombe’u oikóva ñande apytépe ha atyhápe oñemombe’úva. Oñe’ẽ heta tapicha rembiasakue rehe, pórare, pombéro terã ambue mba’ére.

Guyra jarýi
Peteĩ pyhareve aitykuávo ka’ay taita guasúpe, omombe’u oréve, hemiaryrõnguéra, káso ymaguare, tio Luchi rembiasakue.
Asajepyte isy ha itúva oke aja, tio Luchi vokóike oñembosako’i oho haĝua ka’aguýre, tuguái jetapa rekávo, guyra hemíva ndajeko.
Vy’ápe hondíta ikuãre, vodóke atýra ivokópe oho ka’aguýre, omaña opárupi; ápe, arasa rakã; amógotyo taruma; pégotyo tajy ha tatarẽ; pépe juasy’y. Upeichahágui hesahóma pykasúre; oha’ã ha ojapi, mokõi ombyaty, kyre’ỹme oike oikeve ka’aguýre.
Ohecha amo yvate peteĩ tuguái jetapa, guyra tuichapa jepéva ha iporãrasáva, oñemboja mbegue katu oha’ã haĝua ha ova ova chugui; upéicha omuñahápe ika’arupytũ.
Imandu’a sapy’a itúva ñe’ẽngue: "aníke guyra porãite ha tuichapa jepéva remuña ka’aguýre, upéva guyra jarýi, hapykuéri rekañỹ ha ndetarováne".
Pirĩndajeko oaho’i tio Luchípe ha vokóike oñani hapykuerére. Juku’a ha py’a tarovápe osapukái ohopytývo kokue akã.
Ohecha isy ha itúvape, ha’ekuéra angekóipe aréma oheka chupe.
Tio Luchi tuicha oñemondýi, tasẽ sorópe oho oñañuã hogayguakuérape ha ojerure oñyrõ haĝua ichupe. Upete guive opaite mitã akãhatã, asajekue iñe’ẽ rendu’ỹva.



Mirta Masi rembiapokue.

Ñe’ẽñemiguerojera (adivinanza)

Maravichu: ha’e umi porandu ojejapóva heta mba’ére ha ñañepyrũ péicha: "Maravichu, maravichu mba’émbotepa" ha oha’ãrõva ñembohovái katupyry.


Maravichu maravichu, mba'émotepañapo'ẽramo hesape okaru.
Mbohovái:jetapa

Maravichu, maravichu, mba'émotepa peteĩ karai po’i oike ka'aguýpe ha
osẽ iñakã rehe ysypo.
Mbohovái:ju

Maravichu, maravichu mba’émbotepa ko’ẽvo opu’ã ha pyhare oke.
Mohovái: kuarahy.

Maravichu, maravichu mba’émbotepa ojere ndaha’éi "Kalesita", oguereko ju ha ndaha’éi "modista".
Mbohovái: aravopapaha.

Maravichu, maravichu mba’émbotepa ohohápe nahendái, tembireko mongueraiha ha ména akãnupãha.
Mbohovái: Sy anga.

Félix Pérez Cardozo

Félix Pérez Cardozo
Félix Pérez Cardozo heñòi Hy’atýpe, tava’i oimèva departamento Guaira-pe, Paraguái, ko tàva oñehenòiva ko’àgã Félix Pérez Cardozo, o’arahecha 20 jasypateĩ 1908 jave, itúva Teodoro Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo.

Augusto Roa Bastos

(o’arahecha Paraguaýpe-Paraguái, 13 jasypoteĩ 1917 – omano Paraguaýpe, 26 jasyrundy 2005 jave), ha’e kuimba’e aranduoñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ichupe ojeguerohory internacionalmente ohupytývo Premio Cervantes, ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohupytyséva. Umi tembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo, 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
Hembiapokue apytepe yatopa: El ruiseñor de la aurora, y otros poemas, El naranjal ardiente, nocturno paraguayo, Hijo de hombre, El Baldío, Yo el Supremo, Lucha hasta el alba.
El Fiscal, Vigilia del Almirante, Madama Sui, El trueno entre las hojas, Los pies sobre el agua, Moriencia,Cuerpo presente, y otros textos.
 
Elegant de BlogMundi